Evolushon ta e proseso pa medio di kua organismonan ta kambia durante generashonnan, prinsipalmente pa medio di selekshon natural di karakterístikanan genétikamente variá. E mekanismo aki, ku ta kondusí na kambio gradual di poblashonnan i formashon di espesienan nobo, a wòrdu deskribí pa promé biaha den siglo disnuebe dor di Charles Darwin i Alfred Russel Wallace.
Evolushon biológiko ta basá riba echonan opservabel:
Hopi bia organismonan ta produsí mas yu ku por sobrebibí.
Tin variashon genétiko entre individuonan, evidente pa ku e struktura di kurpa, fisiologia, i komportashon.
Algun propiedat ta oumentá e chèns di sobrebibensia i reprodukshon (fitness).
E propiedatnan benefisioso aki por wòrdu pasá di generashon pa generashon.
Individuonan ku karakterístikanan bentahoso tin mas chèns di reprodusí, hasiendo e karakterístikanan aki mas komun den generashonnan siguiente.
Bida na Tera a evolushoná durante biones di aña. Sientífikonan ta studia e evolushon aki dor di studia fosil, analisá similaridatnan den struktura di kurpa, desaroyo di èmbrio, i biokímika, i kompará material genétiko (DNA). DNA i otro datonan molekular por wòrdu usá pa determiná kon organismonan ta relashoná i ki ora nan liñanan di evolushon a separá.
Gradualmente, evolushon a krea un biodiversidat enorme, ku ta kambiando konstantemente pa medio di formashon di espesie i ekstinshon. E diversidat di mas grandi ta sosodé entre bakteria i archaea, organismonan uniselular ku a dominá bida na Tera pa hopi tempu. For di e antepasadonan uniselular aki, organismonan mas i mas kompleho i multiselular a evolushoná, manera alga, beskein (fungi), mata, i bestianan.